Abstract: Autorka v tejto publikácii sumarizuje svoje aktuálne poznatky získané dlhodobým výskumom problematiky holokaustu na Slovensku, jeho reflexie v spomienkach pamätníkov i obrazy šírené v súčasnej spoločnosti Slovenska. Zamýšľa sa nad možnosťami metódy oral history pri výskume tejto témy, jej úskaliami i pozitívami. Významné je pre ňu využitie tejto kvalitatívnej metódy zameranej na mikroúroveň spoločnosti, na subjektívne prežívanie veľkých dejín, priamy kontakt bádateľa s človekom, ktorý tieto udalosti prežil. Predstavuje jednotlivé dlhodobé výskumné projekty, ktoré autorka realizovala, ich výskumné vzorky, spôsob a podmienky práce. V tretej časti predstavuje spomienky na holokaust z dvoch perspektív: obetí (židovských pamätníkov) a divákov (ich nežidovských susedov, ktorí boli svedkami, no nie priamymi aktérmi diania). V závere sa zamýšľa nad vzťahom pamäti spomienkového spoločenstva a jeho vlastnými identitami, porovnáva spôsoby spomínania u židovských a nežidovských respondentov a uvažuje, čo prezrádzajú o vzťahoch medzi nimi a o ich vlastných referenčných skupinách.
Abstract: Autorka v tejto publikácii sumarizuje svoje aktuálne poznatky získané dlhodobým výskumom problematiky holokaustu na Slovensku, jeho reflexie v spomienkach pamätníkov i obrazy šírené v súčasnej spoločnosti Slovenska. Zamýšľa sa nad možnosťami metódy oral history pri výskume tejto témy , jej úskaliami i pozitívami. Významné je pre ňu využitie tejto kvalitatívnej metódy zameranej na mikroúroveň spoločnosti, na subjektívne prežívanie veľkých dejín, priamy kontakt bádateľa s človekom, ktorý tieto udalosti prežil. Predstavuje jednotlivé dlhodobé výskumné projekty, ktoré autorka realizovala, ich výskumné vzorky, spôsob a podmienky práce. V tretej časti predstavuje spomienky na holokaust z dvoch perspektív: obetí (židovských pamätníkov) a divákov (ich nežidovských susedov, ktorí boli svedkami, no nie priamymi aktérmi diania). V závere sa zamýšľa nad vzťahom pamäti spomienkového spoločenstva a jeho vlastnými identitami, porovnáva spôsoby spomínania u židovských a nežidovských respondentov a uvažuje, čo prezrádzajú o vzťahoch medzi nimi a o ich vlastných referenčných skupinách.
Abstract: Kniha sa zaoberá židovskou komunitou v období po novembri 1989. Úvodné časti (Úvod, Výskum, Literatúra) majú informatívny charakter. Ťažisko knihy tvoria tri kapitoly. Prvá z nich, nazvaná Komunita, sumarizuje vznik Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí a jeho vzťahy s náboženskými obcami. Priestor dostala aj charakteristika základných pojomov, súčasné aktivity a dve dôležité inštitúcie židovskej komunity: Dokumentačné stredisko holokaustu a Židovské komunitné múzeum, ktoré pôsobí v priestoroch bratislavskej synagógy.
Druhá kapitola si všíma dva historické sviatky (Pesach a Chanuka), ktoré porovnáva s prejavmi pripomienok holokaustu. Autor analyzuje spoločné a rozdielne znaky, premeny v čase, ale hlavne význam, aký majú tieto príležitosti pre súčasníkov.
V kapitole Symboly autor analyzuje a prepája zdanlivo nesúvisiace fenomény, ako sú synagóga, kaviareň, židovský humor či memoriál Chatama Sofera.
Záver monografie ukazuje, že pre zložité súčasné procesy sú charakteristické tri zdanlivo jednoduché pojmy: zjednodušovanie, individualizácia a najmä selektívny prístup k tradičným religióznym a sviatočným javom. V praxi to znamená prechod od kolektívnej realizácie aktivít k individuálnym prejavom, od verejného k súkromnému a v konečnom dôsledku od komplexného k selektívnemu. Predovšetkým faktor selektívnosti sa javí ako určujúci pri analýze súčasného stavu a úvahách o možných trendoch budúcnosti.
Abstract: Budúci rok v Jeruzaleme… Tieto slová Pesachovej hagady každoročne zaznievajú v židovských domácnostiach, v ktorých si pri sederovej večeri pripomínajú vyslobodenie z egyptského otroctva.
Budúci rok v Bratislave… Tieto slová sa postupne stali zaklínadlom skupiny židovských emigrantov, ktorí odišli zo Slovenska po 21. auguste 1968. Našli nové domovy v rôznych štátoch a svetadieloch. Postavili tam domy, zasadili stromy, vychovali deti. Napriek všetkému časť ich osobnosti sa spája s krajinou mladosti. Prakticky každý z nich (väčšinou opakovane) už navštívil „svoje mesto“. Stretli sa s príbuznými a priateľmi, obnovili spomienky spojené s minulosťou, ochutnali pochúťky, ktoré možno (hoci nie vždy) jesť aj inde, ale najlepšie chutia tu…
Napriek všetkým pozitívam však nenašli atmosféru svojej mladosti. Chýbali k nej ľudia: vrstovníci so spoločnými skúsenosťami a zážitkami. V Bratislave totiž ostala len hŕstka Židov povojnovej generácie. Väčšina židovských rovesníkov tiež emigrovala.
Práve preto viacerí začali rozmýšľať o Stretnutí tých, ktorí pred rokom 1968 tvorili mladú generáciu židovskej komunity. Niektorým nestačili slová či spomienky a pokúšali sa tieto túžby naplniť. K prvým organizátorom sa pridávali ďalší, náhodná skupina dobrovoľníkov sa postupne menila na kolektív, ktorý spájal spoločný cieľ. Vďaka úsiliu mnohých sa v máji 2005 Bratislava stala dejiskom Stretnutia. Táto kniha hovorí o jeho prípravách, priebehu, sprievodných emóciách a dozvukoch… Patrí všetkým, ktorí pomohli zmeniť sen na realitu.
