Abstract: Autorka v tejto publikácii sumarizuje svoje aktuálne poznatky získané dlhodobým výskumom problematiky holokaustu na Slovensku, jeho reflexie v spomienkach pamätníkov i obrazy šírené v súčasnej spoločnosti Slovenska. Zamýšľa sa nad možnosťami metódy oral history pri výskume tejto témy, jej úskaliami i pozitívami. Významné je pre ňu využitie tejto kvalitatívnej metódy zameranej na mikroúroveň spoločnosti, na subjektívne prežívanie veľkých dejín, priamy kontakt bádateľa s človekom, ktorý tieto udalosti prežil. Predstavuje jednotlivé dlhodobé výskumné projekty, ktoré autorka realizovala, ich výskumné vzorky, spôsob a podmienky práce. V tretej časti predstavuje spomienky na holokaust z dvoch perspektív: obetí (židovských pamätníkov) a divákov (ich nežidovských susedov, ktorí boli svedkami, no nie priamymi aktérmi diania). V závere sa zamýšľa nad vzťahom pamäti spomienkového spoločenstva a jeho vlastnými identitami, porovnáva spôsoby spomínania u židovských a nežidovských respondentov a uvažuje, čo prezrádzajú o vzťahoch medzi nimi a o ich vlastných referenčných skupinách.
Abstract: Autorka v tejto publikácii sumarizuje svoje aktuálne poznatky získané dlhodobým výskumom problematiky holokaustu na Slovensku, jeho reflexie v spomienkach pamätníkov i obrazy šírené v súčasnej spoločnosti Slovenska. Zamýšľa sa nad možnosťami metódy oral history pri výskume tejto témy , jej úskaliami i pozitívami. Významné je pre ňu využitie tejto kvalitatívnej metódy zameranej na mikroúroveň spoločnosti, na subjektívne prežívanie veľkých dejín, priamy kontakt bádateľa s človekom, ktorý tieto udalosti prežil. Predstavuje jednotlivé dlhodobé výskumné projekty, ktoré autorka realizovala, ich výskumné vzorky, spôsob a podmienky práce. V tretej časti predstavuje spomienky na holokaust z dvoch perspektív: obetí (židovských pamätníkov) a divákov (ich nežidovských susedov, ktorí boli svedkami, no nie priamymi aktérmi diania). V závere sa zamýšľa nad vzťahom pamäti spomienkového spoločenstva a jeho vlastnými identitami, porovnáva spôsoby spomínania u židovských a nežidovských respondentov a uvažuje, čo prezrádzajú o vzťahoch medzi nimi a o ich vlastných referenčných skupinách.
Abstract: Kniha sa zaoberá židovskou komunitou v období po novembri 1989. Úvodné časti (Úvod, Výskum, Literatúra) majú informatívny charakter. Ťažisko knihy tvoria tri kapitoly. Prvá z nich, nazvaná Komunita, sumarizuje vznik Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí a jeho vzťahy s náboženskými obcami. Priestor dostala aj charakteristika základných pojomov, súčasné aktivity a dve dôležité inštitúcie židovskej komunity: Dokumentačné stredisko holokaustu a Židovské komunitné múzeum, ktoré pôsobí v priestoroch bratislavskej synagógy.
Druhá kapitola si všíma dva historické sviatky (Pesach a Chanuka), ktoré porovnáva s prejavmi pripomienok holokaustu. Autor analyzuje spoločné a rozdielne znaky, premeny v čase, ale hlavne význam, aký majú tieto príležitosti pre súčasníkov.
V kapitole Symboly autor analyzuje a prepája zdanlivo nesúvisiace fenomény, ako sú synagóga, kaviareň, židovský humor či memoriál Chatama Sofera.
Záver monografie ukazuje, že pre zložité súčasné procesy sú charakteristické tri zdanlivo jednoduché pojmy: zjednodušovanie, individualizácia a najmä selektívny prístup k tradičným religióznym a sviatočným javom. V praxi to znamená prechod od kolektívnej realizácie aktivít k individuálnym prejavom, od verejného k súkromnému a v konečnom dôsledku od komplexného k selektívnemu. Predovšetkým faktor selektívnosti sa javí ako určujúci pri analýze súčasného stavu a úvahách o možných trendoch budúcnosti.
