Abstract: Autorka v tejto publikácii sumarizuje svoje aktuálne poznatky získané dlhodobým výskumom problematiky holokaustu na Slovensku, jeho reflexie v spomienkach pamätníkov i obrazy šírené v súčasnej spoločnosti Slovenska. Zamýšľa sa nad možnosťami metódy oral history pri výskume tejto témy, jej úskaliami i pozitívami. Významné je pre ňu využitie tejto kvalitatívnej metódy zameranej na mikroúroveň spoločnosti, na subjektívne prežívanie veľkých dejín, priamy kontakt bádateľa s človekom, ktorý tieto udalosti prežil. Predstavuje jednotlivé dlhodobé výskumné projekty, ktoré autorka realizovala, ich výskumné vzorky, spôsob a podmienky práce. V tretej časti predstavuje spomienky na holokaust z dvoch perspektív: obetí (židovských pamätníkov) a divákov (ich nežidovských susedov, ktorí boli svedkami, no nie priamymi aktérmi diania). V závere sa zamýšľa nad vzťahom pamäti spomienkového spoločenstva a jeho vlastnými identitami, porovnáva spôsoby spomínania u židovských a nežidovských respondentov a uvažuje, čo prezrádzajú o vzťahoch medzi nimi a o ich vlastných referenčných skupinách.
Abstract: This paper analyses how the Jewish community in Bratislava dealt with the first and second waves of the COVID-19 pandemic that took place between the 1st March 2020 and 30 May 2021. Because the public health measures in force at the time rendered traditional ethnological research methods inapplicable, the author’s main source of information was the online communication of the leadership and administration of the Bratislava Jewish Religious Community (JRC) with its members. On the 9th March 2020, the government implemented the first battery of public health measures. Already on the same day, the JRC released a newsletter encouraging its members to observe the authorities’ guidance. It also cancelled all of its scheduled activities. The leadership would go on to distribute masks and hygiene supplies to the oldest members of the community, facilitate the vaccination of Holocaust survivors. Part of Slovak society compared restrictions on social contacts, a mask mandate, and a limitation on free movement to the suffering of the Jews in the Wartime Slovak State, highlighting this supposed parallel by wearing yellow stars. The effective limits on social contacts brought communal life within the community to a standstill, which had a particular effect on the older generations. The pandemic also inevitably led to a ban on communal worship and necessitated adjustments in the observance of traditional Jewish holidays, particularly Pesach. In many families, the communal Seder supper was held online via Zoom or Skype. The community had also to improvise during Hannukah, with an Orthodox or liberal rabbi assisting in the lighting of candles in the homes of members who requested it.
Abstract: Autorka v tejto publikácii sumarizuje svoje aktuálne poznatky získané dlhodobým výskumom problematiky holokaustu na Slovensku, jeho reflexie v spomienkach pamätníkov i obrazy šírené v súčasnej spoločnosti Slovenska. Zamýšľa sa nad možnosťami metódy oral history pri výskume tejto témy , jej úskaliami i pozitívami. Významné je pre ňu využitie tejto kvalitatívnej metódy zameranej na mikroúroveň spoločnosti, na subjektívne prežívanie veľkých dejín, priamy kontakt bádateľa s človekom, ktorý tieto udalosti prežil. Predstavuje jednotlivé dlhodobé výskumné projekty, ktoré autorka realizovala, ich výskumné vzorky, spôsob a podmienky práce. V tretej časti predstavuje spomienky na holokaust z dvoch perspektív: obetí (židovských pamätníkov) a divákov (ich nežidovských susedov, ktorí boli svedkami, no nie priamymi aktérmi diania). V závere sa zamýšľa nad vzťahom pamäti spomienkového spoločenstva a jeho vlastnými identitami, porovnáva spôsoby spomínania u židovských a nežidovských respondentov a uvažuje, čo prezrádzajú o vzťahoch medzi nimi a o ich vlastných referenčných skupinách.
Abstract: The first wave of the new coronavirus pandemic swept through Slovakia between March 1 and May 31, 2020. During this relatively short period, four important Jewish holidays took place: Purim, Pesach, Lag BaOmer, and Shavuot. When the news of the pandemic initially broke, a large part of Slovak society viewed COVID-19 as a remote, and therefore, not entirely dangerous, threat. This attitude shifted on March 6, , when the first case of the disease was confirmed in the country. On March 9, the authorities reacted by introducing the first set of public health measures, which the Jewish Religious Community immediately relayed to its members. The policy adopted by the JRC leadership was faced with a serious religious challenge. In these conditions, the observance of holidays required a degree of improvisation. Bar a few extraordinary examples, it was impossible to fulfill all of the traditionally required customs. Factors of selectiveness, streamlining, and individualization therefore had an even greater impact than usual. Involuntary isolation brought out the importance of family ties, as well as the need for solidarity.
Abstract: Budúci rok v Jeruzaleme… Tieto slová Pesachovej hagady každoročne zaznievajú v židovských domácnostiach, v ktorých si pri sederovej večeri pripomínajú vyslobodenie z egyptského otroctva.
Budúci rok v Bratislave… Tieto slová sa postupne stali zaklínadlom skupiny židovských emigrantov, ktorí odišli zo Slovenska po 21. auguste 1968. Našli nové domovy v rôznych štátoch a svetadieloch. Postavili tam domy, zasadili stromy, vychovali deti. Napriek všetkému časť ich osobnosti sa spája s krajinou mladosti. Prakticky každý z nich (väčšinou opakovane) už navštívil „svoje mesto“. Stretli sa s príbuznými a priateľmi, obnovili spomienky spojené s minulosťou, ochutnali pochúťky, ktoré možno (hoci nie vždy) jesť aj inde, ale najlepšie chutia tu…
Napriek všetkým pozitívam však nenašli atmosféru svojej mladosti. Chýbali k nej ľudia: vrstovníci so spoločnými skúsenosťami a zážitkami. V Bratislave totiž ostala len hŕstka Židov povojnovej generácie. Väčšina židovských rovesníkov tiež emigrovala.
Práve preto viacerí začali rozmýšľať o Stretnutí tých, ktorí pred rokom 1968 tvorili mladú generáciu židovskej komunity. Niektorým nestačili slová či spomienky a pokúšali sa tieto túžby naplniť. K prvým organizátorom sa pridávali ďalší, náhodná skupina dobrovoľníkov sa postupne menila na kolektív, ktorý spájal spoločný cieľ. Vďaka úsiliu mnohých sa v máji 2005 Bratislava stala dejiskom Stretnutia. Táto kniha hovorí o jeho prípravách, priebehu, sprievodných emóciách a dozvukoch… Patrí všetkým, ktorí pomohli zmeniť sen na realitu.
